MORENA

Moréna je patronkou a Bohyňou Slovienskej zeme preto jej znak sa zachoval aj v štátnom znaku Slovenska.Vplyvom cirkvi bolo jedno z ramien skrátené na znak vyhubenia slovanov v rodnej zemy.

Veľká Bohyňa Zimy, Noci a Večného sna i Večného života. Bohyňa Morena alebo Morena Svarogovna, jedna z troch sestier Premúdreho Boha Perúna. Veľmi často ju označujú za Bohyňu Smrti, ktorá ukončí pozemský život človeka vo Svete Javi no nie je to úplne správne. Bohyňa Morena neukončuje ľudský život ale dáva ľuďom Rasy Večný Život vo Svete Slavi. Hovorí sa, že Veľká Bohyňa Morena má na krajnom severe Midgard-Zeme Ľadové Čertogy, kde rada oddychuje po putovaní po Svarge Prečistej. Keď Bohyňa Morena prichádza na Midgard-Zem, celá Príroda zaspáva, odchádza na pokoj, pohrúža sa do dlhého trojmesačného sna, alebo ako sa píše V Santiách Védach Perúna:

"Veľké Ochladenie prinesie vietor da´Árijský na Zem túto, a Morena počas tretiny Leta prikryje ju svojim Bielym Plášťom" (Santia 5, sloha 3).

A keď Moréna Svarogovna odchádza do svojich Ľadových Čertogov, na druhý deň po dni Jarnej rovnodennosti prichádza prebudenie Prírody a mnohotvárneho života. Na počesť odprevádzania Bohyne Morény na Sever každý rok sa koná sviatok Krasnogor, deň Maslenice-Morény, nazývaný tiež ako Odprevádzanie Bohyne Zimy. Počas tohto dňa sa páli bábka zhotovená zo slamy, ktorá symbolizuje nie Bohyňu Morenu, ako si mnohí myslia ale snežnú Zimu. No Bohyňa Morena okrem pozorovania oddychujúcej Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životné sily na jarné prebudenie, pozoruje aj život ľudí. A keď príde pre ľudí z Rodov Rasy Veľkej čas vydať sa na dlhú cestu po Zlatej Púti, bohyňa Moréna dáva každému zomrelému človeku inštrukcie v súlade s jeho pozemským Duchovným a občinným životom, a tiež v súlade so získanými tvorivými skúsenosťami, akým smerom má pokračovať na svojej posmrtnej Púti, do sveta Navi alebo do sveta Slavi.

Bohyňa Moréna je Ochrankyňa Čertogu Líšky v Svarožom kruhu.

Kult Čiernej Madony

Lietaer odhalil súvislosť hospodárskeho rozkvetu európskej spoločnosti s náboženským systémom, ktorý pomenoval: «Kult Čiernej Madony».

Autor uvádza niektoré fakty o období kultu Čiernej Madony:

1. V rozpore so súčasnými kresťanskými tradíciami, všetky oficiálne dokumenty.... vždy kládli meno Čiernej Madony pred menom Krista.

2. Celý rad známych náboženských činiteľov, ktorí sa neskôr v latinskej cirkvi stali svätými, uctievali Čiernu Madonu. Johanka z Arku sa modlila k Čiernej Madone, známej ako Notre Dame Miraculeuse. Legenda tvrdí, že sám Ježiš Kristus sa v sprievode štyroch evanjelistov klaňal soche Čiernej Madony.

3. Prvá neobyčajná črta legendy, pripisovaná väčšine Čiernych Madon, - a len týmto typom sôch - je oznámenie, že socha nebola vyrobená, ale rozhodne nájdená v blízkosti či dokonca na najstaršom pohanskom (jazyčníckom) symbolickom mieste, napríklad v dolmenoch.

Navyše, tieto sochy sa zdajú byť dôležitými značkami na ceste do Santiago de Compostela. Táto cesta bola jednou z najstarších predkresťanských ciest v Európe, ako bolo preukázané značkami, patriacimi k dobe kamennej. Toto všetko poukazuje na to, že kult Čiernej Madony patrí k najstarším, človeku známym, náboženským kultom. Francúzsky autor Jacques Bonvin usudzuje: «Len Čierna Madona bola schopná kryštalizovať všetky povery jazyčníckej tradície s kresťanskou vierou, bez falzifikácie čo len jedinej zo všetkých nespočetných povier. V tom je Čierna Madona unikátna».

4. Ani jedna pôvodná Čierna Madona sa nedatuje po 13. storočí.

5. Socha vždy predstavuje «Panenskú vznešenosť», kde sediaca Matka a Dieťa hľadia do jedného bodu v ďalekej perspektíve.

6. Vždy sa rovnako nachádza na mieste predkresťanského kultu keltskej alebo inej jazyčníckej Matky Bohyne. Dokonca, keď sa na Jej počesť budoval celý chrám, ona bola uložená v hrobke pod chrámom.

7. Svätyne sa často stavali pri svätých prameňoch alebo studniach, alebo vedľa kameňov predhistorických kultov.

8. Legenda, spojená s kultom, má zvyčajne jasný východný prvok: križiak, prinášajúci sochu z východu, pútnici do svätej zeme, zachránení, prebudení Ňou, atď.

9. Oficiálny titul, patriaci tejto soche je Alma Mater - «Vznešená Matka».

10. Tvár Panny vždy a Jej ruky takmer vždy sú čierne, takto sa zdôvodňuje Jej meno - «Čierna Madona».

Čerň bola rímskou cirkvou systematicky zmenšovaná. Dodnes sa cirkev snaží vysvetliť čerň ako náhodu, následkom dymu od sviec. No ak tvár a ruky Panny a Dieťaťa neboli od začiatku čierne, prečo sa ich mnohofarebné oblečenie tiež neodfarbilo a prečo sa niečo podobné nestalo s inými sochami z toho obdobia? V rade historicky dokázaných prípadov, duchovní, podriadení Rímu, prefarbili tvár a ruky svätice na bielo.

V chráme Diany v Efeze, jednom zo siedmych divov sveta, uctievali úplne čiernu sochu bohyne. Predpokladá sa, že po Kristovej smrti žila Mária práve v tomto meste a Jej nanebovzatie sa uskutočnilo na mieste nazvanom karatchalti (doslova «čierny kameň»).

Čo teda vlastne predstavuje tajné posolstvo Čiernej Madony?

Je to nejednoznačná otázka. Najdoslovnejším výkladom je, že Čierna Madona symbolizuje Matku-Zem, a Dieťa predstavuje ľudstvo, každého z nás. Navyše, jedno z prvých vyobrazení Panny Márie, dojčiacej chlapčeka Krista, bolo umiestnené v kresťanskom kláštore sv. Jeremiáša, v egyptskej Sakkare, a očividne inšpirované egyptskou ikonografiou s vyobrazením Izis/Eset, kŕmiacej Hóra. Mimochodom legenda uvádza, že Egypťania zbožňovali Pannu Máriu ešte pred Kristovým narodením, pretože Jeremiáš im predpovedal, že spasiteľ sa narodí z Panny.

Štandardné encyklopédie, venujúce sa klasickej mytológii obsahujú celé články venované «identifikácii Izis s Pannou Máriou».

Bernard Lietaer odhalil, že pád kultu Čiernej Madony sa udial súbežne so zmenou finančného systému a «bol sprevádzaný silným poklesom životnej úrovne obyčajných ľudí».

Z obsahu knihy Lietaera jasne vyplýva, že kult Čiernej Madony je predkresťanské (alebo - predkatolícke) náboženstvo, v ktorom sa už ale objavuje Kristus, rovnako ako aj iní, uctievajúci Čiernu Madonu. Ešte niet povýšenia Krista na Boha, zato existuje jedna bohyňa - Čierna Madona.

Tak kto je tá Čierna Madona? U Lietaera si môžeme všimnúť, že pod Čiernou Madonou sa rozumie egyptská bohyňa Izis a bohyňa Matka-Zem.

V.А. Čudinov preukázal, že pod egyptskou Izis sa chápala ruská Bohyňa Makoš, u nás Morena. Wikipédia predpokladá, že «postupne s rozšírením kresťanstva vznikla v národnom povedomí paralela obrazu Matky Zeme s obrazom Bohorodičky. Vo východoslovanskej mytológii bola pravdepodobne spájaná s bohyňou Makoš».

Takto, konfrontáciou všetkého doteraz uvedeného, možno urobiť záver, že v rannom stredoveku na území súčasnej západnej Európy existoval náboženský systém na osnove kultu bohyne Makoš (Morény) alebo Matky-Zeme.

Zdroj: Vnútorný prediktor ZSSR