UČENLIVÝ ,,MAĎAR"

S vierou a poverou súvisia slová varász , od slovanského vrážati, báj od báj, báječný, babona zo slov. babuni, alamizsna zo slov. almožna, bálvány zo balьvanь (naše balvan, po opustení Pohanstva podržalo si len užší význam a stratilo svoj pohanský význam modly).

Rôzne prejavy štátneho života: Prauda z nášho pravda, ktorým maďari označovali súd a predvolávali ľudí ,,ad praudam". Na súde boli podávané ponosy - panasz a niekoho uznali nevinným a prepustili ho na slobodu, bol szabad (od svobod, ako szent od svetь), iným vymeriavali (i slovo mér je zo slov. merať) rôzne tresty. Jednoho odsúdili do temnice timnuce-tömlöc, iného do klady - kaloda, zase iného na dereš - deres (súvisí zo slovom drať, vydrať niekoho, vybiť). Súd zamestnával rôznych vykonávateľov: zo slova čьstь stalo sa Maďar. tiszt na označenie úradu a úradníka, potom porkoláb ( zo slov. porkolab) strážil väzňov a rabov (zo slov. robь), odsúdených na robot (zo slov. robota). Niektorý rab zbehol od práce, preto sa menoval zbehom, z toho maď. izbég, iný prebehol k druhému pánovi, ten sa menoval prebehom, z toho maď. pribék. I rôzne úrady označovali Maďari a označujú podnes slovami, prevzatými od Slovanov: knez - kenéz, župan - ispán, vojvoda - vajda, továrnik - tárnok, komorník - komornok, pohárnik - pohárnok, stolník - asztalnok, dvorník - udvarnok, kráľ - király, česar - császár.

,,Maďarský" národ býval kedysi veľmi bojovný, ale práve preto je zvláštne, že i na označenie bojovných vecí má slová samé slovanské. I slovo boj prešlo do maďarčiny ako baj , ktoré pôvodne značilo boj, zápas, ako o tom svedčí i slovo bajnok zo slov. bojník, bojovník, také sú aj csata zo sl. četa, harcz zo sl. harc. Kto zvíťazil v boji, bol víťazom, maď. vitéz. Do boja idúci mali zástavy, maď. zászló, zo slov. záslona, záclona. A bojovali s kopja zo slov. kopija, lándzsa, zo slov. lašta, szablya zo sl. sablja, šabľa, puska zo sl. puška, neskôr mali už i taraczk, druh dela - zo sl. trěskь.

A keď v štátnickom a vojenskom živote ,, Maďari tak mnohému sa učili od našich predkov", prirodzene ešte je toho viac, čomu sa naučili pri pokoji. Skoro celé svoje bývanie zariadili si vecami, ktoré pomenovali slovami prevzatými od nás. Oblok pomenovali i oni ablak, a v izbe soba, szoba mali stôl - asztal, lavicu - lóca, skriňu - szekrény, policu - polcz, možno na ňu ukladali i taniere - tányér tak, ako vidíme u Slovenského Ľudu. Ďalej mali v izbe nejaké prenosné postele, ktoré dávni Slovania menovali nosilo a Maďari z toho si urobili nyoszolya, na posteli bola perina - párna, duchna - dunyha, vankúš - vánkos a pokrovec - pokrócz. Naučili sa prikrývať stôl obrusom - abrosz, na stôl dávať solničku, solnicu - szelencze. Pri obývacej izbe mali kuchyňu - konyha, v nej pec, pešt - pest, na ktorej si niekedy upiekli pečeňu - pecsenye, alebo koláč - kalács, pagáč - pogácsa, lepeň - lepény, alebo uvariligalušky, halušky - galuska, žgance - gánicza, kapustu - káposzta, kašu - kása, kyselicu - keszölcze, mrvenicu - morvány, trhané cesto - tarhonya. Najviac obľubovali jedlá múčne, z testa, cesta - tészta, do ktorého dávali kvas, kovász, a chuti mu dodali prípadne tvarohom - túró, bryndzou - brenza. K mnohým jedlám potrebovali i ocot, ocet - ecet, možno i olej - olaj, kmín - kömény. Radi mali aj klobásu - kolbász a slaninu - szalonna, ktorú si často pražili na ohni - parász-ol. Takto si pripravovalo obed - ebéd, alebo večeru - vacsora, ba i predvečerom užili užinu - uzsonna. Niekedy si urobili aj lakomu - lakoma, keď dávali jedlá a nápoje v čašiach - csésze, v pohároch - pohár, v džbánoch - csobán. Z pivnice - pincze prinášali nápoje v ploskvách - palaczk. A keď mali už dobrú vôľu, neraz odznel i pozdravek - puzdarék, zvlášte keď oslavovali narodeniny. Stalo sa neraz i to, zvlášte v krčme - korcsma, že i rozbili nádobu na črepy - cserép.

Ak v niektorej rodine, čeľadi - család robili nejakú slávnosť, hostinu, napr. krštenie - keresztelés, vtedy domáca čeľaď - cseléd-ség mala plné ruky práce. Kľučiar - kulcsára a komorná - komorna museli vydávať veci k prípravám pre sokača - szakács a sluga - szolga posluhoval. Pre prípad, že by prišiel i nejaký cudzinec, veľmoži mávali i tlmača - tolmács. Najskôr došli súsedi - szomszéd a celá rodina: ded - déd, brat - barát i vnukovia - unoka, ňaňa, ňanka - néne, nénike , a niekedy i mašteha, macocha - mostoha . Okolo novorodeniatka bola zaujatá baba - bába, dojka - dajka, ktorá mu ponúkala svoj cec - csecs, a pestúnka - pesztonka. Dieťa obložili do plienok - pelenka a povili ho povijalom - pólya. Prišiel i krstný kumь - koma. Hostia poprichodili vyobliekaný na hlave s čapkou - sapka, alebo s kučьmou - kucsma, v plášti - palást, alebo v kožuchu - kazsók, v kapciach - kapcza, ktoré vrchné odevy poskladali v pritvori, pitvori - pitvar. A do hosťovskej izby, do veľkej siene - szin, do trěmu, teremu - terem vošly ženy v čepcoch - csepesz, v sukniach - szoknya, v slávnostnom rúchu - ruha, mladšie dievky mali party - párta. Mužovia zase podľa stavu boli rôzne oblečení, mali gace - gatya, gunju - gunya, gubu - guba, oblek z rozmanitých látok, z postavь - posztó, z deravca - darócz, z krьzna - gerezna, a nosili nadragy - nadrág. Na nohách skorne - szekernye. Robili dojem veľmi strakatej - tarka spoločnosti, lebo niektorého oblek bol brnavý - barna, iného ružový - rózsa. Hostiteľ, zvlášte ak býval v polate - palota, pohostil ich dúže - dús-an, potom mnohí sa poukladali na krevet - kerevet, aby si oddýchli. Bolo postarané i o zábavu, povolaní boli igráči - igricz, ktorí vedeli dráždiť prítomných žartovne - zsörtölődni, alebo vedeli zanôtiť na drombli - doromb, na dudach - duda, a vedeli gajdovať - gajdol. Alebo sa zahrali i na kostku - kocka.

Po odchode hostí bolo v dome hodne práce s riadením, redь - rend, bolo treba vydrhnúť, dörgöl podlahu - padló, schodky, gradić - garádics i trnac - tornácz a jeho stĺpy, sloupy - oszlop a poohliadať všetko: podmol - padmaly, strechu - eszterha i komín - kémény, či z neho nejaká iskra - szikra nemohla spôsobiť oheň. Ak domáci boli hospodármi, roľníkmi, na dvore - udvar , čakala ich hladná hydina, zvlášte kokoši - kakas a jarice - jérce; kača - kacsa a káčer - gácser, prípadne i páv - páva, holub (golabь) - galamb i grьlica - gerlicze, ktorým bolo treba podhodiť zobu - zaba a roži - rozs. Hospodár zašiel do stajne pozrieť, či je opatrená kobyla - kabala, konica - kanczna i ďalšie zvieratá domáce: byvol, buvol - bivaly, somár - szamár, baran - bárány, belica - bölicze, jarka - jerke, a vôbec jeho dobytok, mrha - marha. Potom poohliadal i ďalšie domáce zvieratá, zvlášte psov: ogar - agár, sliednik - szelindek, vyžel - vizsla, i mačku - macska. Všade sa postaral, aby hoviadka mali postlatú slamu - szalma, vo válove - vályu a v jasliach - jászol, aby mali sečku - szecska a obrok - abrak, za šragljami - saraglya, aby mali seno - széna. A za dedinou bývala pažiť - pázsit, kam pastier - pásztor vyháňal statok v čriede - csorda na pašu.

Okrem týchto domácich osožných zvierat od nás Slovanov sa Maďar naučil menovať i druhé rôzne zvieratá a živočíchy: chrček - hörcsög, potkan - patkány, sobol - czoboly, vydra - vidra, číž - csíz, čavka - csóka, straka - szarka, kuvik - kuvik, kaňa - kánya, krahul - karvaly, krečet - kerecset, sojka - szajkó, sluka - szalonka, vrabij,vrabec - veréb , žlna - zsolna, cvrčok - prücsök, tücsök, kobylica, kobylka - kabócza, pijavica - piócza, glista - giliszta, blcha, blьha - bolha, plošťka - poloska, pavúk - pók, moľ - moly, pondrava - pondró.

Budí údiv, že Maďari, ktorí ešte v Ázii zamestnávali sa lovením zvierat a zvlášte rýb, prevzali toľko pomenovaní druhov rýb od Slovanov: čík - csík, ščuka - csuka, hrča - harcsa, karas - kárász, losos - lazacz, lipeň - lepény, mrena - márna, mieň - menyhal, pstruh (pstrag) - pisztráng, hlavátka, glavica - galócza, sevrjuga - sőreg, rak - rák. A od Slovanov sa učili i chytať ryby do vrše - varsa a do čereňa - cserény a stavať k vôli tomu hate - gát.

Vo svojej pravlasti síce poznali už včelu (méh), ale chovať včely a dochovávať med - méz, naučili sa od Slovanov, lebo od nich prevzali i najhlavnejšie slová včelárske. Tak sa naučili chovať včely v koš-och - kas, naučili sa soberať roj - raj a vyrábať vosk - viaszk.

Na poli a roli roľník dochovával rôzne rastliny, hlavne obilie, gobino - gabona, potom rôzne druhy krmu ľudského i zvieracieho: pohánku - pogányka, proso - prosza, repu - répa, mrkvu - murok, cviklu - czékla, dynje - dinnye, tykev - tök, lešta - lencse, bob - bab, fazuľka - paszuly-ka, len, ľan - len, ľadník - lednek. Mimo týchto naučil sa Maďar od Slovanov poznávať a pomenúvať i iné rozličné viac-menej osožné rastliny, stromy a ich ovocie: slivu - szilva, broskvu - baraczk, črešňu - cseresnye, višňu - visnye, nešpľu - naspolya, gaštan - gesztenye, brekyňu - berkenye, hlohyňu - galagonya, malinu - málna, samonicu - szamócza. Poznal i jedlé huby: gaba, guba - gomba, gliva - gelyva, hríb - hirip, kozák - kozak, pečiarka - pecsérke, smrček - szömörcsök, rýdzik - rizike. Ďalej divé, poľné stromy: cer - cser, topoľ - topoly, javor - jávor, jagnjed - jegenye, smrek - szemerek, rakyta - rakottya, rekettye, tisa - tisza, bez - baza, bodza, borovka - boróka, šípka - csipke, brečtan - borostyán, jatrocel - atraczél, dúbravník - dabronika, blen - belénd, kalina - kalincza. Rôzne trávy: kôpor - kapor, kakoľ - konkoly, loboda - laboda, lopúch - lapu, meta - ménta, papraď, kapraď - paprád, čistec - tisztesfű, stoklas - toklász, slez - ziliz, moch - moha. V záhrade i na poli trhal burinu - burján a osьtь - aszat. Na stromoch videl golь - galy, miazgu - mézga, běl - bél. Na vinici videl grozd - gerezd.

Zvlášte mnohému sa priúčali Maďari od Slovanov v domácom hospodárstve. Naučili sa priahať statok do jha - iga, do jarma - járom, koňom dali zubalo - zabola, nohy im podkovali podkovou - patkó. V zime sa šiel Maďar presankovať na saniach - szán, na ktorých bola priečna svora oplen - eplény. V lete zapriahol do voza, na ktorom bol lievě - lőcs, aby boky rebriny lepšie udržali náklad. Kolá dobre namazal kolimazom - kalamáz, kulimáz. A vlastne najprv, z jari išiel orať - arat-ni (prešlo na označenie žať), a opatril si pluh všetkým, čo potrebuje, ako styk - ösztöke, lemeš - lemes, čerieslo - csoroszlya, gredelь - gerendely, potegь - pating. A oral brázdy - barázda, časť nechal úhorom - ugar, druhú prielohom - parlag. Vzal hneď i brány - borona na pobránenie - boronálás zoraného. A keď už obilie uzrelo v klasy - kalász, i trávy dozrely, vzal kosu - kasza i voděr - vodér, aby mal kde vložiť oslicu, keď kosu poostril. Ženy jeho shŕňali skosené hrabľami - gereblye do stogov, stohov - asztag, alebo do petrencov - petrencze, do kozlov - kazal. Keď obschlo a dozrelo, vykladali ho na voz vidlami - villa. Dobré seno - széna sa im urodilo na vlhkých lúkach - lanka, u mlák - moláka alebo močiarov - mocsár, na bahnistých miestach isьpь - iszap, na kopcoch, chlmoch - halom, na lužných miestach - lug - lugas a zvlášte na rovinách - róna a v úbočí pogonu - pagony. Niekde však bolo i miesto neúrodné, mŕtve - morotva. S naloženým vozom prešli lazom - láz, potokom - patak a prišli na ulicu - ulcza, utcza, ucza a tak do dvora - udvar. Doma na sieni humna - szín mlátili obilie cep-ami - csép, pri čom pomáhal i súsed prostь - paraszt. Vymlátené obilie precúdili na site - szita, na rešete - resta, rosta. Prečistené sosýpali na hromadu - garmada, potom do súseku - szuszék. Z vymláteného obilia dali si namleť krúp - korpa, za čím ostali plevy - pelyva. A pole ostalo pusté - puszta.

Na jeseň nastali nové povinnosti, zvlášte pre ženy, opatriť a vypracovať úrodu. Zvlášte s ľanom a konopami bolo veľa práce. Ľan i konope bolo treba močiť v močile - mocsola, pocsolya, potom ich sušiť a česať na hrebeni - gereben, a postupne lámať na trle - tiló, naviť na kužel - guzsaly a súkať na preslen - pereszlen, hotové cverny - czérna, navíjať na cievu - csév, cső, potom na motovilo - motóla a sviazať do pásma - paszma. Ostavšie pazderie - pozdorja upotrebili na podstielanie statku. Mužovia zas opravovali, čo sa behom práce pokazilo, rôzne drúky, dragь - dorong, palice - pálca, pavúzy - pózna, batь - bot, pragь - porong, lesy - lésza, desky - deszka, dagy, dúhy - donga, gredy, hrady - gerenda, alebo prekopávali - kapa, kapál jarky - árok, aby hnoj - ganaj a hnojovka sa mohla sbierať na jedno miesto. Alebo ktorí mali viac času, sadli na člnok - csolnak, na dáky koráb - keréb, na loďku, ladijku - ladik, u Dunaja i na nasad - naszád, vytiahli vetrilo - vitorla a zašli na zátoň - zátony, k nejakej túni - tonya, kde mohli mať nádej na ulovenie váčších rýb.

V zime ich čakaly rozličné remeslá: jeden sa zmenil v hrnčiara - göröncsér, druhý v käďára - kádár, tretí v kolára - kollár, štvrtý v kováča - kovács, ďalší v mlynára - molnár, tkáča - takács, mäsiara - mészáros, kupca - kupecz, slovom každý bol nejakým majstrom - mester. A pri práci používali rôznych nástrojov: brady - bárd, sekerice - szekercze, toporu - topor, klepáča - kalapács, bodáka - bodak, britvy - beretva, čaklje - csáklya, brda - borda, možiara - mozsár, klia, klihu - kilih, válku - vályog, obruče - abroncs, struhy - esterga, kruhu, kragь - korong, lopaty - lapát, maziva - máz, i pečati - pecsét, medenice - medence, koša - kas, kosár, kade - kád, dieže - dézsa, bedny - bödön, šechtára - zsajtár a pod. Slovom mali rôzne muky, maka - munka. I robili rôzny tovar - tár ( prešlo na smysel sklad tovaru), tak zvlášte podkovy - patkó, kľúče - kulcs, závory - závár, zár, lokoty - lakat, retezy - retesz, štipce - csipesz, csipő, groty - garat, štetce - ecset, ožehy - azsag, pomety - pamat, pomoč-iť - pamacs, stativá - osztováta, klepce - kelepcze, klece,klietky - kalit-ka, ščavy - csáva a lúh - lúg. Spotrebovali ku svojim prácam i mnoho ocele - aczél, olova - ólom, skalice- gálicz, ktoré dobývali v šachtách, oknách - akna. Biednejší sa uspokojili, že si šli do hory nasbierať na zimu četinia - csetina, ráždia - rásgya, na pole skosené mŕv - morva, alebo že išli kolčovať chrasť - haraszt, aby bolo viac oráčiny.

Zo svojich výrobkov platili panstvu a kňazstvu dežmu - dézsma, a to v peniazoch - pénz, alebo v obilí na merice - mércze. Niektorý hospodár bol dosť prefíkaný a miesto čistého žita dal miešaninu, abadvojec - abajdócz. Ale keď potom bolo zle, bol by sa utiahol i do medvedieho - medve brlohu - barlang.

Ovčiar odišiel do košiara - kosár, do strungy - esztrenga a jestli si nevzal sebou pálenky - pálinka, alebo slivovice - szivalicza, szlivovicza, borovičky - borovicska, uspokojil sa i žinticou, žinčicou - zsendicze a zajedol si oštiepkom - ostyepka. Žintice sa napil z črpáka - cserpák.

Po letnej námahe, v zime dostavovaly sa rôzne nemoce. Niektorý síce od mladi mal glivu - golyva, hrb - görbe, grču, hrču - görcs, alebo bol nemý - néma, šipľavý - selyp, iný len časom si nadobudnul nejakú nevôľu - nyavalya, ako nadihu - nátha, vred - vered, merigy - mirigy, talog - tályog, tvor - túr, žiahu - zaha, pleš - pilis. Niektorý sa stal skomoleným - komoly , iný blandь, bludným - bolond, zase iný bujným - buja, grabivým, hrubým - goromba, alebo otupel, stal sa tupým i človek, tapь - tompa, mnohý vystrájal gorazdy - garázda a potvory - patvar, narobil pletiek - pletyka, do každého zadieral - zádor , slovom bol celej spoločnosti gnus, hnusný - gonosz. V týchto nemociach nejeden, i nech bol silného drieku - derék, žena nech mala i zdravý mehь - méh, mocné lýtka, ikry - ikra, pominuli sa a vynesení boli na cintorín - czinterem. V tomto osude i v tých dávnych časoch rovnako sa sdielali pán i žebrák - zsebrák.

Zdroj:

Prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc