STAROSLOVIENSKA BUKVICA
Žite, ľudia, vo Zväze s Prírodou, rozmnožujte ju ale nehubte ju.
Staroslovienska bukvica je písmo naších predkov a jedno z najstarších písiem na svete. Je to písmo, ktoré má obrazový a duchovný význam.
Jednoduchší ako Runy, ale o nič menej obrazný obsah má
v sebe ukrytý aj Staroslovienska Bukvica. Jej zjednodušovanie sa dialo nie
jednorázovo, počínajúc Cyrilom a Metodom a až do októbrového
prevratu, keď boľševická moc násilne vymenila ruskú azbuku za fonematickú
abecedu. A takáto abeceda nie je schopná zabezpečiť ani jednoduché
povrchné čítanie obrazov. Kedysi existovalo veľa spôsobov spoznávania obrazov.
Jedným z nich bol tabuľkový. Vyplnenie štvorcov rôzneho formátu symbolmi,
ktoré niesli v sebe ukryté informácie, umožňovalo pozrieť sa na vytváraný
obraz objemne a mnohostranne. Ako príklad si vezmeme najjednoduchší.
Vyplníme štvorec sedem krát sedem 49 znakmi Staroslovienskej Bukvice.
A vezmeme do úvahy hlavné pravidlo - pri tlmočení sa nesústreďujeme na
symboly, ktorými sú napísané znaky, ale na obrazy, pri horizontálnom,
vertikálnom a diagonálnom prečítaní každého riadku nájdeme 28 celistvých,
matematicky presných textov, ktoré generuje tento systém zápisu.
Čítame
horizontálne: As Boha pozná, hlásajúc dobro, ktoré je život (existencia)
Pri diagonálnom čítaní dostaneme: As (je) veľmi múdry, normy tvoriac rodové v čase.
Vertikálne čítanie nám dá: As žije ako slovo celistvé a potvrdilo sa všade.
Alebo: Bytie pospolné leží na cestách, spájajúcich všetku podstatu (prírodu).
Vraciame sa k horizontále: Život hojný na zemi harmonizuje aj s vesmírom, aj s pospolitosťou, vytvárajúc strom (os) vesmíru.
Táto a podobné formy zápisu uchovávajú v sebe množstvo jednoduchých a jasných posolstiev, odrážajúcich podstatu slovansko -árijského svetonázoru. Do samotného jazyka je vložená axiomatika života. Tieto základné pravdy poznali naši Predkovia.