STAROSLOVIENSKA BUKVICA

Žite, ľudia, vo Zväze s Prírodou, rozmnožujte ju ale nehubte ju.

STAROSLOVIENSKA BUKVICA


Staroslovienska bukvica je písmo naších predkov a jedno z najstarších písiem na svete. Je to písmo, ktoré má obrazový a duchovný význam.


Jednoduchší ako Runy, ale o nič menej obrazný obsah má v sebe ukrytý aj Staroslovienska Bukvica. Jej zjednodušovanie sa dialo nie jednorázovo, počínajúc Cyrilom a Metodom a až do októbrového prevratu, keď boľševická moc násilne vymenila ruskú azbuku za fonematickú abecedu. A takáto abeceda nie je schopná zabezpečiť ani jednoduché povrchné čítanie obrazov. Kedysi existovalo veľa spôsobov spoznávania obrazov. Jedným z nich bol tabuľkový. Vyplnenie štvorcov rôzneho formátu symbolmi, ktoré niesli v sebe ukryté informácie, umožňovalo pozrieť sa na vytváraný obraz objemne a mnohostranne. Ako príklad si vezmeme najjednoduchší. Vyplníme štvorec sedem krát sedem 49 znakmi Staroslovienskej Bukvice. A vezmeme do úvahy hlavné pravidlo - pri tlmočení sa nesústreďujeme na symboly, ktorými sú napísané znaky, ale na obrazy, pri horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom prečítaní každého riadku nájdeme 28 celistvých, matematicky presných textov, ktoré generuje tento systém zápisu.

Čítame horizontálne: As Boha pozná, hlásajúc dobro, ktoré je život (existencia)

Pri diagonálnom čítaní dostaneme: As (je) veľmi múdry, normy tvoriac rodové v čase.

Vertikálne čítanie nám dá:  As žije ako slovo celistvé a potvrdilo sa všade.

Alebo: Bytie pospolné leží na cestách, spájajúcich všetku podstatu (prírodu).

Vraciame sa k horizontále: Život hojný na zemi harmonizuje aj s vesmírom, aj s pospolitosťou, vytvárajúc strom (os) vesmíru.

Táto a podobné formy zápisu uchovávajú v sebe množstvo jednoduchých a jasných posolstiev, odrážajúcich podstatu slovansko -árijského svetonázoru. Do samotného jazyka je vložená axiomatika života. Tieto základné pravdy poznali naši Predkovia.