OBOR A KAMENÁR

Za večera kamenár Rodan rád sedával na priedomí a odpočíval po ťažkej robote. V jeden takýto večer začul lomoz za domom. Preľakol sa, keď' sa zrazu pred neho postavil vysoký chlap. Čožeby chlap, bol to samotný obor.

-Dobrý večer, majster kamenár,- zahučal obor- odpočívaš? -Dobrý večer- Šepol ustráchane Rodan, ked' videl, že mu návštevník ide chalupu prevrátiť' chytro dodal- Ej veru, ja nič proti hosťom, ale chalupu by si mi nemusel vyvrátiť'...

-No, no, ja radšej urobím pár krokov dozadu. -Dobre, a to si len tak na kus reči prišiel, či hľadáš službu? -Horkýže službu, ja som obor Žulák a počul som, že si nielen kamenár, ale že do kameňa aj sochu dokážeš vytesať'.

-Kadečo viem, - prikývol Rodan. -Tak teda, prišiel som za tebou, aby si moju podobu vysekal hen, do tamtej skaly na vrchu hory. -Ale...- pokúsil sa odporovať' Rodan, no Žulák mu nedal dopovedať'. -Keď' nechceš, nemusíš, ale zaraz ti chalupu rozhádžem a v robote ti najväčší kameň spadne na nohy- vyhrážal sa obor a potmehúdsky sa usmieval. -Dobre, dobre, ale ako sa tam dostanem? Veď' je to napol dňa cesty.- chtiac nechtiac súhlasil Rodan. -Nič sa ty neboj, o pol noci vyjdi pred dom a daj sa po bielych kameňoch, ktoré budú v tme svietiť'. Tie ťa až na vrch doneú- len čo to Žulák dopovedal, stratil

sa s rovnakým lomozom, ako sa objavil. A tak sa aj stalo. O pol noci si Rodan pozbieral svoje náradie a vyšiel pred chalupu. Predo dvermi už svietil biely kameň. Len čo naň stúpil, hneď sa

zjavil druhý a ani sa nenazdal, a už stál na vrchole hory. -Ej, už som si myslel, že ti pôjdem chalupu zrúcať'- privítal obor Rodana. -No to mi je privítanie, keby si mi radšej plácu sľúbil'...-zabedákal Rodan. - A veru, že sľúbim.- zaškeril sa popod rozplacňutý nos Žulák,- Plácu dostaneš koncom každého mesiaca. Keď' budem s robotou spokojný, dostaneš hrudu zlata a ak nie, časť' tvojho tela skamenie. A teraz sa ber do roboty, noc sa ti kráti

Každú noc vysekával Rodan obrovu podobu do kameňa a cez deň s ostatnými kamenármi lámal skalu v kameňolome. Od ťažkej roboty tak zoslabol, že ho nohy ledva niesli. Prešiel mesiac a na kameni ani obrovu podobu nebolo vidiet'. A tak za trest, namiesto hrudy zlata, skameneli Rodanovi pri práci vždy nohy po členky. Jedného dňa na poludnie bol taký ukonaný, že si ľahol k studničke a tuho zaspal. Keď' sa prebudil, slnko zapadalo za horu. Nahol sa Rodan nad studničku, že sa napije a poberie sa obrovu sochu sekať,, keď tu vo vode vidí tvár krásnej devy. - Neľakaj sa, tvoj bôl' ma privolal- prihovorila sa mu -povedz mi, čo ťa to trápi, možno ti budem vedieť' poradiť. -Ej, nešťastie sa privalilo na moju hlavu- posťažoval sa Rodan víle a všetko jej vyrozprával. Vila ho pozorne vypočula, a potom mu povedala: -Na tej hore, kde Žulákovú podobu sekáš, rastie dub. Keď sa palicou z toho duba trikrát Žuláka dotkneš, na skutku skamenie.- poradila vila Rodanovi . I potešil sa Rodan rade, poďakoval sa vile a ponáhľal sa domov. Nemohol sa dočkať', kedy sa pred jeho domom kamene na bielo rozsvietia, aby ho k Žulákovi priviedli.

Len čo obra zbadal, zavolal: -Hej Žulák, odlom mi palicu z toho duba, potrebujem ti mieru vziat,.-Akú mieru , ked' si doteraz bez nej robil._ namietal obor. -Doteraz hej, ale d'alej nemôZem.-No dobre- zahundral si obor -ja ti tu palicu odlomím, isto sa ty len z roboty chceš vykrútit'. Len čo Rodan dostal palicu do ruky, na nič nečakal, Ien sa rýchlo dal do merania a ked' tretikrát priložil mierku k Žulákovi, celou horou to zatriaslo a obor sa premenil na kameň. Tu sa zjavil horský duch so slovami: -Vidím, že úlohu si splnil, patrí ti za ňu odmena.- a podal Rodanovy kotlík plný zlata